Kompletný sprievodca zazimovaním záhrady

Ako víťazne uzavrieť vegetačnú sezónu a pripraviť záhradné kráľovstvo na zimné mesiace? Ľahko! Zazimovať trávnik, záhony, skalku, skleník, kríky, stromy, živé ploty aj jazierko. A ako na to? Stačí si prečítať nášho sprievodcu a už v tom rozhodne nebudete plávať.

Tak ako každú jeseň prichádza doba, kedy sa musíme záhrade odvďačiť za jej ročné služby. Aby bola schopná zažiariť tiež budúci rok, musíme sa postarať o to, že je každá jej časť pripravená prežiť mrazivé zimné teploty. Strach však netreba! Jesenné upratovanie a zazimovanie záhrady nemusí byť nijako náročnou činnosťou, pochopiteľne však záleží na tom, či ide o skromný dvor alebo plochu niekoľkých futbalových ihrísk. Či už tak alebo onak, vďaka nášmu článku budete vedieť presne, čo a s čím kam. Pohodlne sa usaďte a nechajte sa obohatiť známymi i menej známymi podzimnými praktikami, prípadne sa prekliknite priamo na tému, ktorá vás zaujíma najviac.

Upratovanie 🧹 | Trávnik 🌱 | Záhony 🥀 | Skleník 🪟 | Skalka 🪨 | Dreviny 🌲 | Jazierko 💦

Uvoľnítete cestu, prosím

Najlepšie je začať pekne poporiadku, a to odprataním a uskladnením všetkého sezónneho vybavenia. Samozrejme si môžete poradie úkonov určiť úplne ľubovoľne, každopádne uvoľnenie priestoru tak, aby ste nemuseli obchádzať či obhrabávať dookola záhradného príslušenstva, nábytku, hojdačky, pieskoviska, trampolíny a podobných objektov, ktoré na jeseň len zriedkakedy využijete, sa ponúka úplne samo. Na uskladnenie sa skvele hodia suché a neprašné miesta ako sú kôlne, záhradné domčeky a úložné boxy, ale pri najhoršom stačí tieto veci prikryť vonku nepremokavou plachtou a ideálne ich aj podložiť. Pokiaľ je pred koncom októbra, počkajte ešte s ukladaním kosačky na zimný spánok. Tá vám totiž pomôže správne pripraviť na zimu aj základ každej záhrady - trávnik.

Uspávame trávnik

Aby sme zaistili, že náš zelený záhradný koberec bude zdravý a svieži aj skoro na jar, musíme vedieť, kedy a ako mu naposledy zastrihnúť hrivu, čo by mu prežitie mrazivého počasia mohlo uľahčiť a čo by mu určite uškodilo. Či sa nám to páči alebo nie, počas jesene sa nevyhneme všadeprítomne opadávajúcim listom, s ktorými sa budeme nutne musieť vysporiadať. Do posledného opadaného kusu zhrabávame z trávnika lístie, zvyšky ovocia, vetvičky aj kôru. Keby ste v tráve tieto ikony jesene cez zimu ponechali, začali by sa rozkladať a hniť, čím by vzniklo prostredie, ktoré by katalyzovalo vznik a rozšírenie plesní. Súčasne by súvislá tlejúca hmota vytvorila vzduchovo nepriestupnú vrstvu, kvôli ktorej by sa váš trávnik v podstate udusil. Túto apokalyptickú víziu zakončíme predstavou zožltnutej vegetácie bez známok života – tá by na vás totiž na jar čakala.

Dôležitosť poctivého odpratávania pozostatkov stromov už chápeme, ale čo s tým všetkým odpadom? V prvom rade nie je potrebné sa o tejto biologickej hmote baviť ako o odpade, pretože presne to, čo by trávniku uškodilo, môže po riadnom spracovaní v kompostére prospieť budúci rok Vašim záhonom. Lístie samotné je navyše najlepšou izoláciou, ktorú by ste mohli poskytnúť týmto záhonom už tohtoročnú zimu. Z väčších vetiev možno zase urobiť štiepku pomocou drviča vetiev a túto drvinu použiť ako mulč. Aby toho nebolo málo, tak celý pracný proces hrabania môžeme múdro obísť použitím kosačky, ktorá medzi trávou a lístím nerobí rozdiel a z oboch pripraví poctivý základ kompostu. Lístia sa zbavujeme približne do konca novembra, ale posledné pokosenie trávnika vykonáme už o mesiac skôr, v posledných októbrových dňoch, kedy denné teploty ešte neklesajú pod 7 °C. Odporúčaný strih na zimu je minimálne 4 až 6 cm vysoký, to preto aby mali mačiny dostatočnú ochranu pred mrazíkmi.

Lístie musíme hrabať, aby nám trávnik neplesnivel a nežĺtol, môžeme ho ale zužitkovať do kompostéra či ako izoláciu záhonov.

Pár týždňov pred posledným kosením, zhruba okolo polovice októbra, sa môžete ešte naposledy zbaviť agresívneho buriny. Aby ste však pred zimou nepoškodili obaly koreňov vašej trávy, je vhodnejšie užiť selektívny herbicíd, než sa do pretrhávania pustiť ručne. Ak ste odporcom chemikálií alebo si chcete skúsiť niečo nové, tak využite špeciálne nástroje, ktoré zoženiete pod názvom vyrývač buriny. V rovnakom čase sú ideálne podmienky pre vertikutáciu, ktorú zbavíte trávnik plsti zo zvyškov odumretých a pokosených rastlín, buriny a machu. Táto plsť zabraňuje prenikaniu živín, vody a svetla ku koreňovým častiam trávy. Na vertikutáciu je možné použiť tradičné ručné vertikutačné hrable, prípadne elektrické a benzínové vertikutátory a prevzdušňovače. Ideálny prostriedok vyberajte podľa veľkosti záhrady a chuti do práce.

Akonáhle ste zhrabali a ideálne aj zvertikutovali (opäť koncom októbra), máte jedinečnú príležitosť dopriať trávniku posledný tohtoročný doping vo forme hnojiva. Na rozdiel od zmesí pre rast, ktoré používame v priebehu roka, je nutné tentoraz siahnuť po jesenných hnojivách (napr. LK-MU 250; EUROGREEN High – KP56, Pure Autumn). Tie majú vyšší obsah draslíka, ktorý vyživuje podzemné časti a zvýši ich odolnosť proti chorobám. Trávnik s rozprestretým hnojivom výdatne pokropíme, čím vyrovnáme nerovnomerné rozmiestnenie a zároveň látky dostaneme až ku koreňom.

Krásny, hustý a bohatý trávnik si holt žiada bohatú starostlivosť, ale pri kosení, plienení, hrabaní, vertikutácii a hnojení to nemusí končiť. Pre fajnšmekrov môžeme odporučiť ešte aerifikáciu, teda prevzdušnenie zeminy trávnika vyhĺbením 8 až 10 centimetrových dier špeciálnymi prístrojmi s dutými hrotmi či alternatívne klasickými vidlami. Tieto diery s priemerom 1 až 2 centimetrov ponecháme otvorené alebo ich zasypeme kremičitým pieskom. A kto by chcel ísť v tejto starostlivosti ešte ďalej, môže pôdu prerezať a zvalcovať, čím solídne utuží celý podklad.

Použitím vertikutátora či vertikutačných hrablí zbavíte trávnik dusivej plsti. Aerifikačnými vidlami zase prevzdušníte zemné trsy.

Mohlo by sa stať, že vás napadne na jeseň rozosiať na holé a suché miesta novú trávu – to však nie je vo väčšine prípadov šikovný nápad, pretože semená by síce vzišli, ale neprezimovali by. Preto si radšej ušetrite čas aj peniaze a ponechajte výsev na jar. Ak si ale stojíte pevne za svojím rozhodnutím začať obnovovať trávnik ešte tento rok, potom dlho nevyčkávajte a v záhradníctve siahnite po rýchlo klíčivých semenách či trávnych zmesiach na zaplátanie. Záverom celého jesenného procesu s Vaším trávnikom nezabudnite na starostlivé uskladnenie zavlažovacieho systému, ktorý je potrebné rozobrať a zbaviť zvyškov vody, a to buď gravitáciou, čiže samospádom, alebo pomocou kompresora. Hadice potom môžete zmotať a postrekovače usušte a ošetrite minerálnym tukom alebo olejom.

Záhony v bezpečí

Trávniku sme v tomto článku dali prednosť, pretože jeho zazimovanie (minimálne hrabanie lístia) je časovo náročnejšou činnosťou s trvaním v priebehu takmer celej jesene. Oproti tomu záhony, a to či už okrasné alebo plodiace, môžeme mať počas 1 až 2 dní nepriestrelne pripravené na akékoľvek zimné nástrahy. Skoro po konci leta nastáva doba rozsadiť rastlinky, ktoré je možné množiť delením trsov. Medzi zástupcov tejto skupiny radíme astry, hluchavky, rudbekie, zbehovec alebo čistec a súbežne s nimi máme príležitosť vysadiť aj trvalky. Osadený záhon zalejeme a zahrnieme suchým lístím, ktoré - ako sme si už spomenuli - vytvára "hrejivú deku" schopnú dokonale zaizolovať pôdu. Opatrní musíme byť predovšetkým na dve veci: vyvarujte sa lístia z orecha, v ktorého zložení sú aj látky, ktoré rastlinám neprospievajú, a neprežeňte to s hrúbkou vrstvy, aby vám rastlinky nezačali predčasne klíčiť.

Čo najskôr sa zbavte odkvitnutých trsov trvaliek, aby budúci rok znova vykvitli, na rozdiel od ostatkov okrasných tráv, ktoré sa spravidla nestrihajú. Okrasné záhony naposledy vyplajte a pôdu prekyprite. Muškáty odstrihnuté pár cm nad hľuzou uskladníme v pivnici, kde ich stačí veľmi zriedka zaliať (2x – 3x za zimu), georgíny vykopeme až po prvom zamrznutí, očistíme ich od hliny a prenesieme na suché tmavé miesto. Plodinové záhony taktiež zbavíme nežiaducich burinových výtržníkov a ideálne prerýľujeme po zosečení zeleného hnojenia či rozmiestnenia maštaľného hnoja, prípadne kompostu. Tieto kroky zaručia zemine sladký zimný spánok, avšak pochopiteľne vynechajte záhony, v ktorých plánujete pestovať aj počas snehovej pokrývky. Čo je to za nezmysel? Žiadny nezmysel, vytrvalé zeleniny ako chren, topinambur, špargľa či cibuľoviny, zimné odrody cesnaku, ružičkový kel alebo kel kučeravý a ďalšie zvládnu vo vybraných prípadoch robiť radosť svojim rastom aj v zime.

Záhony je vhodné na zimu "zaizolovať" suchým lístím, slamou, čečinou či mulčom. Môžeme však aj ďalej pestovať.

Poďme sa ešte zamerať na rastliny, ktorým s príchodom jesene ani zimy nekončí služba. Pre teplomilné, čiže zimomrivé, rastliny pestované v samostatných či do záhonu usadených kvetináčov musíme nájsť novú lokáciu v interiéri. Na tento účel je možné využiť svetlé pivnice, zimné záhrady, garáže, chodby alebo práve uvoľnené skleníky (ideálne zasklené polykarbonátom s hrúbkou väčšou ako 0,6 cm) – vždy je potrebné vyberať s ohľadom na teplotu, ktorú sú rastlinky schopné ustáť, niektoré sa však udržia aj v podmienkach nad 5 až 10 °C. Medzi tieto „sťahovavé“ druhy radíme takmer všetky bylinky (bazalku, rozmarín, levanduľu, citrónovú trávu alebo vavrín). Do ďalšej skupiny zase môžeme zaradiť jahody, juky, pivonky či okrasné kríky a ruže, ktoré ponechávame vonku, ale starostlivo ich zakryjeme čečinou, lístím, mulčom, slamou alebo drťou zo záhradného drviča. V prípade ruží môžeme použiť aj geotextíliu (popínavé), alebo jutovinu vyplnenú suchým lístím (obaliť stromčekové ruže), ktorú pevne zviažeme. K ružiam je zároveň vhodné prihrnúť preosiaty kompost či kvalitný záhradnícky substrát. Než sa presunieme na ďalšiu položku nášho zoznamu, pripomenieme si, ako náramne vhodnou dobou je jeseň na obnovenie vrstvy kôrového mulča, a to minimálne do 5cm výšky.

Vypulírovať skleníkovú svätyňu

Tí šťastní z vás, ktorí si maximalizujú svoju každoročnú pestovateľskú úrodu záhradným skleníkom, majú pred sebou ešte niekoľko činností, ktorými predpripravia tento vegetačný priestor na ďalšiu sezónu. Akonáhle rastliny doplodia, je načase ich ostatky poslať na permanentnú dovolenku do kompostéra. Pôdu rozhodne budeme musieť dôkladne poriť, avšak je vhodné sa najskôr pozastaviť nad tým, či a prípadne do akej miery sme mali tento rok problémy so škodcami. Ak ste sa celú sezónu trápili na bojisku so zástupmi nežiaducich živlov, tak môžete práve teraz zasadiť víťaznú ranu vymenením zeminy. Ostatne tu je najlepšie vymeniť každé 2 až 3 roky. Ak ste ale so škodcami problém mali a hlinu meniť nechcete, tak zvoľte dezinfekčnú stratégiu, a to pomocou roztoku manganistanu draselného (hypermangán), ktorým prelejete záhony, alebo dusíkatým vápnom. Dezinfekciu skleníka vrátane vyfajčenia sírnymi sviecami odporúčame vykonávať každú jeseň, prípadne aspoň mesiac pred začiatkom ďalšej jarnej sezóny. Po vymenení zeminy, dezinfekcii pôdy či rozmiestnení aspoň 3 roky starého kompostu dôsledne prerýľujeme pôdu. Tým sa zemina v záhonoch prevzdušní a hore sa dostanú spodné oddýchnuté časti.

Odporúčame, aby ste na zarývanie do pôdy používali iba kompost starší ako 3 a viac rokov. V mladšom ešte nemuselo dôjsť k rozloženiu semien burín a vy by ste si ich týmto zaniesli do záhonov a sťažili si prácu.

Dusíkátym vápnom zbavíme pôdu nežiaducich živlov. Konštrukciu z interiérovej strany zase vydezinfikujeme sírnou sviecou.

Akonáhle si starostlivosť o zeminu odškrtnete zo zoznamu, je na poradí dňa rám a zasklenie skleníka. Najprv prezrieme tabule zasklenia a rám a opravíme prípadné škody. Demontujeme automatické otvárače, ktoré cez zimu uchováme doma, natrieme pohyblivé časti ako sú pánty okien a dverí a kefou umyjeme vnútorné strany okien. Počas čistenia sa okrem veľkých plôch sústredíme aj na miesta kontaktu rámu so sklom či polykarbonátom. Až máme hotovo, vydezinfikujeme rám buď roztokom hypermangánu alebo odpálením dymovej show sírnej sviece. Umytie vonkajšej časti zasklenia pokojne odložíme na jar, pretože začínajúca vykurovacia sezóna by zabezpečila, že by sme túto činnosť aj tak museli zopakovať. Týmto je teda skleník zazimovaný a ideálne ho nechávame zatvorený až do jari. Výnimkou je, ak skleník zateplíme, vykurujeme a plánujeme ho používať kontinuálne, prípadne pokiaľ napadne dostatočná snehová pokrývka. V tomto druhom prípade je vhodné nahádzať do skleníka dostatočnú vrstvu snehu, ktorý sa vsiakne do pôdy a zaistí jej dostatočnú vlhkosť, ktorú na jar rozhodne oceníme.

Drsní obyvatelia skalky?

Sedliackym rozumom by sme sa mohli domnievať, že skalničky – ako pôvodní horskí obyvatelia – nebudú na prípravu na zimu potrebovať našu pomoc. Opak je ale pravdou, pretože pre tieto rastliny je síce najprirodzenejšou ochranou snehová pokrývka a vynikajú odolnosťou proti chladu, ale všadeprítomné vlhko a kruté holomrazy sú pre nich doslova smrtiace. Aby sme im úspešne pomohli prezimovať, musíme zo skalky pravidelne odstraňovať napadané lístie, vetvičky, plody stromov i burinu. Stálozelené druhy potrebujú aj počas zimných mesiacov svetlo a navyše by – rovnako ako v prípade trávnika – tlejúca organická hmota spôsobila ich hnilobu v dôsledku vzniku a rozšírenia plesní a mikroorganizmov. Pred zimou je vhodné dosypať kamennú sutinu, vďaka ktorej budú koreňové systémy skalničiek lepšie chránené, a následne ich všetky prikryť ihličnatými vetvičkami (čerstvou smrekovou čečinou), pričom zvlášť starostlivo pokryjeme miesta s citlivejšími skalničkami. Zvláštny prípad tvoria výnimočne krásne kvitnúce rastlinky ako sú skalkové cyklámenky, levízie, dvojostice, zvonečníky či nopály. Tejto skupinke škodí nadmerná vlhkosť o to viac a preto je vhodné zhotoviť im malé striešky zo skla, pevnej fólie či kúskov polykarbonátových dosiek. Tabuľky podložíte kameňmi alebo drevenými štipcami, tak aby pod nimi mala rastlina vzduch, a zle neurobíte ani keď obložíte ich koreňové krčky drobnými kamienkami. Za vykonanú prácu a starostlivosť sa vám odvďačí už skoro po vypuknutí budúcej jari.

Skalničky síce vynikajú odolnosťou proti chladu, ale voči holomrazom a vlhkosti ich musíme chrániť. Napríklad čečinou či slamou.

Dreviny a živý plot

Aj napriek tomu, že niektoré stromy vyzerajú vo svojej húževnatosti a majestátnej veľkosti neohrozene, môžeme aj im priechod zimnými mesiacmi zjednodušiť. Za slnečných dní je dobré nezabudnúť stále zalievať, a to najmä ihličnany, stálozelené kríky a rastliny vo vegetačných nádobách. Kvetináče, v ktorých pestujeme stromy, obalíme polypropylénovými vrecami natlačenými slamou. Rozmiestnime ich dookola nádoby a pevne obviažeme a utiahneme. Hlinu okolo kmeňov prikryjeme slamou, čečinou alebo mulčom (vrstvu 7 až 10 cm) vtedy, keď klesnú denné teploty pod -5 °C. Pri živých plotoch prevedieme koncom októbra posledné úpravy a jeho korene pokryjeme ako sme uviedli pred chvíľou, prípadne použijeme aj suché lístie. Chúlostivým druhom obalíme kmene rákosovými rohožami, jutovinou či netkanou textíliou. Všeobecne sa uistíme, že by bol každý strom schopný uniesť a vydržať aj bohatú snehovú nálož. Tým solitérnym skontrolujeme opory a priviazanie proti silnému vetru a stĺpovité ihličnany zviažeme.

Pred zimou striháme len niektoré dreviny. Na zazimovanie môžeme použiť vrecia so slamou či jutovinu.

Hoci väčšine drevín prospeje zastrihnutie až na jar, sú tu aj také, ktorým prospieva zostrih po odkvitnutí a iným zase po plode. Staršie stromy plodiace kôstkoviny a niektoré okrasné kríky si ale vyžadujú kozmetickú úpravu práve na jeseň, v rámci ktorej odstránime suché, choré či odumreté vetvy a zároveň utvoríme dostatok priestoru na prestup svetla. Mladým rastlinám iba čiastočne skrátime vetvy, pri kríkoch a krovinách môžeme ponechať dokonca len štvrtinu pôvodnej veľkosti. Zo živých plotov skracujeme iba tie listnaté, z ktorých zároveň pravidelne odoberáme napadané lístie, aby netrpeli nedostatkom vzduchu. Jesenný rez si vyžaduje našu plnú sústredenosť a citlivosť. Urvať sa z reťazí a nešetrne drevinu obnažiť by mohlo spôsobiť, že prichádzajúca zima by bola jej poslednou spomienkou.

Medzi ovocné stromy, ktorým jesenný rez prospeje, radíme primárne kôstkoviny (čerešňa, višňa, slivka, marhuľa, broskyňa). Naopak jadroviny, ako sú jablone a hrušky, zastrihneme až na jar.

Vypúšťať, či nevypúšťať? To je, o čo tu beží...

Každý kto vybudoval či vlastní záhradné jazierko si zaslúži potlesk. Po prvé kvôli pozitívnemu vplyvu na lokálnu ekológiu a po druhé kvôli pozitívnemu vplyvu na lokálnu ekológiu. Aby bola táto motýlmi a ďalším hmyzom obľúbená oáza riadne pripravená na zimu, musíme začať s dostatočným predstihom. Priebežne môžeme ostrihať vegetáciu, odstrániť čo najväčšie množstvo nečistoty, organickej hmoty i detritu a koncom jesene rozdelíme prestarnuté trsy pobrežných rastlín. Pred hromadením opadajúceho lístia vám môže pomôcť aj sieť natiahnutá nad vodnou plochou. Zazimovanie zavŕšime odpojením filtrácie (pokiaľ nie je stavaná na zimnú prevádzku), pričom všetko by malo byť pripravené v momente, keď sa teplota pri hladine priblíži 6 °C. Pokiaľ v jazierku chováte ryby, tak s kŕmením prestávame už pri teplotách pod 10 °C a pre ich blahobyt si dávame naozaj záležať pri odstraňovaní organickej hmoty a detritu, ktorých rozkladom by sa v priebehu zimy fatálne zvýšila koncentrácia amoniaku a hodnota pH. Ryby dokážu bez ujmy prežiť zimu v jazierkach hlbších ako 1 meter a o niečo menej náročné sú lekná, ktorým stačí 80 cm hĺbka. Pokiaľ tieto hodnoty jazierko nedosahuje, musíme spomínané organizmy cez zimu ubytovať v inom sídle, ideálne v svetlej a chladnej miestnosti, kam bude lepšie umiestniť aj exotickejšie rastliny, ako sú napríklad vodné hyacinty.

Jazierko zbavujeme neporiadku, pretrhnutiu fólie zabránime rozmiestnením pet-fliaš a pre ryby udržujeme cez zimu otvor.

Pokiaľ chováte ryby, nezabudnite zaistiť v priebehu celej zimy nezamrznutý otvor v ľade. To dosiahnete umiestnením ohrievača či vzduchovania proti zamrznutiu hladiny.

Fóliu, ktorá vytvára dno jazierka, môžeme pred rozpínavosťou ľadu ochrániť obdobne, ako sa to robí pri bazénoch – jednoducho pomocou PET fliaš. Tie z časti naplníme vodou alebo pieskom, aby boli zhruba z polovice objemu pod hladinou, a naviažeme ich na špagát v rozostupe 1 až 1,5 metra. Povraz potom ukotvíme na protiľahlých stranách vodnej plochy a máme postarané.

Aj keď to nie je žiadna veda, jesenné práce v záhrade môžeme ľahko podceniť. V tomto článku sme preto venovali pozornosť všetkým hlavným sekciám tohto súkromného kúsku prírody so zámerom pochopiť prirodzené procesy, ktoré dané časti čakajú v priebehu zimných mesiacov, a dozvedieť sa, ako sa na ne pripraviť a tým nad nimi vyzrieť. Keď nepočítame priebežné činnosti typu odstraňovania opadaného lístia, dokážeme záhradu pripraviť na zimu za jeden jediný víkend. K úspechu však človek potrebuje vedomosti a vhodné vybavenie. Informácie v tomto článku poslúžia ako skvelý začiatok a v kategórii záhrady zase nájdete potrebné pomôcky, ktoré prácu nielen uľahčia, ale pre mnohé činnosti sú aj nevyhnutnosťou. Hlavne nepanikárte, pustite sa s chuťou do práce a vedzte, že Buildex.sk vám kryje chrbát.