Kúzlo obrubníkov alebo „rozdeľ a panuj“

Kontrasty sú v móde, a preto prečo nevniesť pôsobivé predely aj do Vašej záhradnej scenérie. Všetko o ľúbivom vizuálnom dojme aj efektivite obrubníkov Vám prezradí tento článok. Heslo „rozdeľ a panuj“ sa totiž zďaleka nemusí týkať len politického boja.

Ako vo verejnom priestore, tak na súkromnej záhradke existujú miesta, ktoré stoja za to oddeliť od trávnatých plôch. Okrasné záhony, skalky, chodníky či príjazdové cesty skrátka vyzerajú lepšie, pokiaľ nimi neprerastajú divoké trávy. Poďme si spoločne prejsť najrôznejšie podoby obrubníkov, ktoré Vám s vytýčením plôch podľa Vašej fantázie a praktickosti skvele pomôžu.

Prečo obrubník a aké existujú?

Burina. Príroda sa rada pripomína, že si nenechá rozkazovať a že si môže bujnieť, kde a kedy chce. Správny záhradník síce musí na jednu stranu prírodu počúvať a rešpektovať ju, je ale aj tým, kto s prírodou diskutuje a snaží sa nájsť kompromisy. Také vyjednávanie môže vyústiť do vytýčenia priestranstva, kde prírode dáme voľnú ruku a oddelenie druhého, ktoré bude pod našou správou a kde si pravidlá môžeme nastaviť podľa seba. A sú to práve hranice, s ktorými Vám skvele pomôžu obrubníky. Či už by ste chceli oddeliť okrasný záhon, pochôdznu plochu, okolie kmeňov stromov alebo miesta okolo detských ihrísk ponúka sa Vám množstvo praktických ciest na dosiahnutie zamýšľaného výsledku. Obrubníky improvizovane vybudované z tvrdého stavebného materiálu, alebo surového kameňa sa síce zdajú ako vhodná voľba, ale keď pôda začne pracovať, zamŕzať a povoľovať pri obľavách, nezriedka sa stáva, že jednotlivé kusy úžitkového materiálu sa samovoľne buď zapustia do zeminy, alebo naopak vystúpia nad povrch. Našťastie v dnešnej dobe zoženieme aj výrobky špecificky určené na tento účel. Všeobecne ich možno rozradiť na palisádové, záhonové, pojazdové a skryté, čiže neviditeľné obrubníky. Spoločná charakteristika prvých troch variantov je viditeľná nadzemná časť, líši sa však v tvarovom aj materiálovom prevedení a spravidla medzi nimi volíme na základe estetických preferencií, ale aj požadovaných vlastností. Špecifickou kategóriou sú obrubníky, ktoré nazývame skryté, a to kvôli tomu, že oproti ostatným rozdeľujú plochy pod povrchom a nad neho vystupuje iba malá časť, spravidla do 1 centimetra. Vďaka tomu umožňuje nenápadné, ale jasne definované napojenie dvoch rozdielnych povrchov, napríklad trávnika a okrasného záhonu s kačírkom, alebo mulčovacou kôrou. V prípade trávnikov tak môžete bez strachu kosiť až k jeho hraniciam.

Palisádové obrubníky z drevených reťazcov, ako imitácia ratanového výpletu alebo v segmentoch vytvárajú dizajnový prvok.

Spektrum materiálov a tvarov

Na obrubníky sú právom kladené vysoké nároky čo sa odolnosti a materiálovej stálosti týka. Občas ale môžeme odhliadnuť od maximálnej životnosti na úkor estetickej príťažlivosti ako je to napríklad pri drevených palisádach, respektíve palisádových reťazcoch. Tie sú najčastejšie tvorené delenými drevenými guľatinami navzájom prepojenými sadou drôtov a takmer bez výnimky sú impregnované. Trvanlivosť výrobku závisí od typu dreva, kvalite impregnácie a podnebných podmienok. V súčasnosti sú k dispozícii aj palisádové záhony z polyetylénu, alebo polypropylénu, ktoré nie sú dostupné v reťazcoch, ale po segmentoch umožňujúcich sériové napojenie. Plastové varianty majú väčšiu odolnosť voči extrémnym teplotám, chemikáliám a vonkajším vplyvom, sú plne recyklovateľné a majú dlhšiu životnosť. Aj skryté obrubníky sú vyrábané z polyetylénu, existujú ale aj varianty z pozinkovanej ocele. Zoženieme ich najčastejšie v segmentoch, alebo ako niekoľko metrov dlhý pás, ktorý môžeme krátiť, ohýbať či zalamovať do ostrých uhlov. V neposlednom rade nesmieme zabudnúť na obrubníky z polyuretánovej gumy, ktoré vďaka relatívnej mäkkosti nájdu svoje uplatnenie v okolí detských ihrísk, či na miestach kde budú prechádzať vozidlá. Najmä v druhom prípade výborne poslúžia gumové nájazdové obrubníky, ktoré sú tvarovo prispôsobené práve na tieto okolnosti.

S obrubníkmi je možné ľahko budovať rovné línie, pravé uhly aj oblúky. Netkaná textília zabráni prerastaniu burín.

Rozdeľ a panuj

Osadzovanie akýchkoľvek obrubníkov je pomerne jednoduchou prácou, pri konkrétnych variantoch sa ale postupy ľahko odlišujú. V prvom rade je ale vždy nutné mať plán, čiže rozmyslieť si, kde chceme predel vytvoriť, aký bude mať tvar a tomu prispôsobiť výber výrobku. Pokiaľ máte v úmysle vytvoriť nový okrasný záhon, alebo pochôdznu plochu oddelenú od trávnika, odporúčame zaobstarať a pod vrchné vrstvy umiestniť netkanú textíliu, ktorá bude cenným pomocníkom v boji proti prerastaniu buriny. U segmentových palisád, alebo klasických záhonových obrubníkoch sa stretneme s kotviacimi špicami, ktoré vyčnievajú zo spodnej strany jednotlivých častí. Tie jednoducho zatlčieme do zeme. V prípade drevených palisádových reťazcov rýľom vyhĺbime zamýšľané miesta uloženia – pri jednotlivých modeloch s rozdielnymi rozmermi sa budete musieť veľkosťou prispôsobiť danému manuálu – dno vyhĺbených jám nakypríme a zarovnáme kovovými hrabľami a zhutníme. Snažíme sa vytvoriť rovné a spevnené podložie, ktoré zabráni tomu, aby sa nám obrubník časom zanoril spoločne s liehajúcou pôdou. Následne začneme pokladať palisádové reťazce, ktoré potom zasypeme hlinou, prípadne obložíme vykopanými mačinami, a udusíme. Odobrané a vrátené časti trávnikových plôch prelejeme vodou. Skryté obrubníky, predávané po metrových segmentoch, je nutné po umiestnení do rovnakých jám pripevniť pomocou kotviacich klincov, a to skrz na-tomto-účelu-určené otvory. Kotviace klince majú krížový prierez a pomocou gumovej palice nimi zaisťujeme obrubník do hĺbky – pri rovných líniách väčšinou tromi, v prípade oblúka aj piatimi, alebo šiestimi na jeden meter dĺžky. Pri tvarovaní je tiež nutné najskôr záhradnými nožnicami prestrihnúť spevňujúci zadný lem, ktorý umožní takmer ľubovoľné ohýbanie. Na vytvorenie pravého uhla stačí pílkou na železo zhruba do polovice narezať zvislú časť obrubníka a to zo strany, ktorá bude tvoriť vonkajší roh. Pri pásových neviditeľných obrubníkoch postupujeme obdobne ako v predchádzajúcom prípade, avšak bez nutnosti prestrihávania zadného lemu a tiež bez kotviacich klincov. V tomto prípade odporúčame cez pás pretĺcť klasické klince, s dĺžkou aspoň 100 mm, s podložkou, a to každých 30 až 50 centimetrov smerom do existujúcej zeminy. Vytváranie pravých uhlov riešime ako pri segmentových skrytých obrubníkoch. Druhý možný spôsob osadenia špecifický pre pásové varianty je umiestňovanie bez potreby hĺbenia jamy. Jednoducho v miestach, kadiaľ chcete obrubník viesť, vytvoríte rýľom aspoň 10 cm hlbokú ryhu, do ktorej gumovou palicou vtlčíte samotný pás. Nezabudnite u všetkých skrytých obrubníkov ponechať približne centimeter z jeho výšky na povrch, aby ste zaistili efektivitu vykonávaného rozdeľovania.

Segmenty skrytých obrubníkov kotvíme krížovými klincami do hĺbky, pásy môžeme horizontálne pritĺcť k existujúcej zemine.

Bez všetkej pochybnosti nám môže byť teraz jasné, že výhody obrubníkov sú nevyčísliteľné. Ide o univerzálny spôsob, ako nastoliť v danom priestore trochu viac rádu. Množstvo tvarov so špecifickými vlastnosťami ponúka riešenie k akémukoľvek zámeru. Akonáhle človek raz objaví kúzlo obrubníkov, už sa nebude môcť na svoju rozdivočenú záhradu ľahostajne pozerať. Poďme sa presunúť do nášho katalógu obrubníkov, kde sa pre každého skrýva tá ideálna voľba. Vstúpte do symbiózy s prírodou, rozdeľte si územie a žasnite, aké krásy je možné týmto malým zásahom docieliť.